Inšpirujte sa umením.
To je výzva Galérie u anjela ako neuviaznuť v plytkosti všedných dní. Výzva vydať sa na cestu do zázračného sveta umenia.
Výstava s názvom Divozel autora Laca Majorošiho Vám ponúka kolekciu pastelov a akrylov motivovaných Záhradou.
Autor vám naservíruje jablká ako jesenné bomby. Vtiahne vás do tajomného sveta papradí kvitnúcich cez svätojánsku noc. Predstaví vyzývavú krásu divozelu.
Príroda tvorí dokonalé umelecké diela. Nezávisle od našich názorov, postojov a dojmov. Jej čaru a osudovej príťažlivosti maliar nenávratne podľahol.
Ponúka Vám zamyslenie nad jednoduchými vecami, ktoré majú vždy svoju hĺbku a krásu. Dobré obrazy majú svoj autentický príbeh, ktorý je pupočnou šnúrou spojený s autorom.
O Lacovi:
Sme radi, maliar Laco Majoroši už dlho žije u nás v Ľubici, v kamennom dome so záhradou. Chodba, vpravo ateliér, izba, vľavo schody, kuchyňa, 3 izby, vzadu záhrada. Pieskovec, žulové riečne okruhliaky, menhír- hraničný kameň z travertínu, kultové miesto rodiny. V lete príjemný chládok v ateliéri, v zime košeľa, tričko, druhá košeľa, vesta, biely plášť.
Čím väčšia zima, tým horúcejšie obrazy, tým väčšia chuť na tropickú túru, zmiznúť ďaleko až do Singapúru. Ohrievač 10x20x10, ryčí rádio, tri sviečky- svätá trojica, pohár vína na náladu, cigareta kusovka. Nešľukuje, len ako šaman púšťa dym, je treba zahnať duchov.
Jeden pod schodmi v dome žil, ale na nikotín si nezvykol. Laco má rád ďumbier, po česky zázvor, slaninu, cviklu, tatarák a ani na Vianoce nechce jesť mak. Na jeseň varí jedlo z divých húb, pokúšal som sa nájsť v atlase tento druh. Lieči sa bylinkami ako stará babka, ale aj pálenkou a pivom. V spánku, bez krídel a bez benzínu, lieta v oblakoch. Keď nie je v Amerike, Anglicku, na Zemplíne, či v Tunise, bosý sa prechádza po svojej záhrade. Rastú tam dve borovice- jing a jang, slivkové stromy obsypané miliónmi plodov, jablone, jedovatý brečtan, papradˇzlatokvetá a z cudzieho kraja prinesený divozel. Veľmi sa mu darí tu pod Tatrami. Filozofovali sme tam asi tisíckrát, vdychovali kvety, tabak a petržlenovú vňať. Raz, jedli sme nočné slivky a sledovali spoza orgovánu, ako prišla smrť si po susedu, maliara Joža Čekovského mamu Keby Laco nemal dom, možno by chcel žiť v jaskyni oblečený v koži, bubnovať, tancovať, kresliť po stenách býky a zajace, rastliny a ženy. Jesť sladké ovocie, cez rameno hádzať šupy, a nemať hodiny, prežratý spať alebo od hladu maľovať. Nepočítaj minúty, hodiny, roky, domy, stačí sa pozrieť von, už zasa kvitnú stromy.
Peter Weber
Ladislav MAJOROŠI – sa narodil 1.5.1951 v Michalovciach. Ako výtvarník pôsobil v rôznych vzdelávacích a kultúrnych inštitúciách. V súčasnosti je od roku 2003 pedagogicky činný na Strednej umeleckej škole v Kežmarku. Umelecky sa venuje najmä voľnej maľbe, sporadicky komornej sochárskej a úžitkovej tvorbe. Žije a tvorí v Ľubici.
DIVOZEL - Laco Majoroši
Inšpirujte sa umením.To je výzva Galérie u anjela ako neuviaznuť v plytkosti všedných dní. Výzva vydať sa na cestu do zázračného sveta umenia.
Výstava s názvom Divozel autora Laca Majorošiho Vám ponúka kolekciu pastelov a akrylov motivovaných Záhradou.
Autor vám naservíruje jablká ako jesenné bomby. Vtiahne vás do tajomného sveta papradí kvitnúcich cez svätojánsku noc. Predstaví vyzývavú krásu divozelu.
Príroda tvorí dokonalé umelecké diela. Nezávisle od našich názorov, postojov a dojmov. Jej čaru a osudovej príťažlivosti maliar nenávratne podľahol.
Ponúka Vám zamyslenie nad jednoduchými vecami, ktoré majú vždy svoju hĺbku a krásu. Dobré obrazy majú svoj autentický príbeh, ktorý je pupočnou šnúrou spojený s autorom.
O Lacovi:
Sme radi, maliar Laco Majoroši už dlho žije u nás v Ľubici, v kamennom dome so záhradou. Chodba, vpravo ateliér, izba, vľavo schody, kuchyňa, 3 izby, vzadu záhrada. Pieskovec, žulové riečne okruhliaky, menhír- hraničný kameň z travertínu, kultové miesto rodiny. V lete príjemný chládok v ateliéri, v zime košeľa, tričko, druhá košeľa, vesta, biely plášť.
Čím väčšia zima, tým horúcejšie obrazy, tým väčšia chuť na tropickú túru, zmiznúť ďaleko až do Singapúru. Ohrievač 10x20x10, ryčí rádio, tri sviečky- svätá trojica, pohár vína na náladu, cigareta kusovka. Nešľukuje, len ako šaman púšťa dym, je treba zahnať duchov.
Jeden pod schodmi v dome žil, ale na nikotín si nezvykol. Laco má rád ďumbier, po česky zázvor, slaninu, cviklu, tatarák a ani na Vianoce nechce jesť mak. Na jeseň varí jedlo z divých húb, pokúšal som sa nájsť v atlase tento druh. Lieči sa bylinkami ako stará babka, ale aj pálenkou a pivom. V spánku, bez krídel a bez benzínu, lieta v oblakoch. Keď nie je v Amerike, Anglicku, na Zemplíne, či v Tunise, bosý sa prechádza po svojej záhrade. Rastú tam dve borovice- jing a jang, slivkové stromy obsypané miliónmi plodov, jablone, jedovatý brečtan, papradˇzlatokvetá a z cudzieho kraja prinesený divozel. Veľmi sa mu darí tu pod Tatrami. Filozofovali sme tam asi tisíckrát, vdychovali kvety, tabak a petržlenovú vňať. Raz, jedli sme nočné slivky a sledovali spoza orgovánu, ako prišla smrť si po susedu, maliara Joža Čekovského mamu Keby Laco nemal dom, možno by chcel žiť v jaskyni oblečený v koži, bubnovať, tancovať, kresliť po stenách býky a zajace, rastliny a ženy. Jesť sladké ovocie, cez rameno hádzať šupy, a nemať hodiny, prežratý spať alebo od hladu maľovať. Nepočítaj minúty, hodiny, roky, domy, stačí sa pozrieť von, už zasa kvitnú stromy.
Peter Weber
Ladislav MAJOROŠI – sa narodil 1.5.1951 v Michalovciach. Ako výtvarník pôsobil v rôznych vzdelávacích a kultúrnych inštitúciách. V súčasnosti je od roku 2003 pedagogicky činný na Strednej umeleckej škole v Kežmarku. Umelecky sa venuje najmä voľnej maľbe, sporadicky komornej sochárskej a úžitkovej tvorbe. Žije a tvorí v Ľubici.
Náhľad nie je k dispozícii